Bernadette SÉGOL

General Secretary

ETUC

Boulevard du Roi Albert II, 5

1210 Brussels

BELGIUM

Dimitrina DIMITROVA

ILO

Geneve

SWITZERLAND

Vec : Informácia o situácii na Slovensku

Dňa 13.7.2011 NR SR (Slovak Parliament) schválila novelu ZP. Novela obsahuje zmeny, ktoré boli schválené na základe pozmeňovacích návrhov poslancov a podstatne sa líšia od textu, ktorý navrhovala vláda a ktorý bol prerokovaný s odbormi.

Zákonník práce je zákon, prostredníctvom ktorého štát zabezpečuje systém základných sociálnych práv zamestnancov garantovaných ústavou SR ako aj medzinárodnými normami. Má garantovať zamestnancovi dôstojnú prácu, ochranu života a zdravia, náležité podmienky pri práci a takisto primerané a spravodlivé odmeňovanie za vykonanú prácu. Novela zákonníka práce schválená v parlamente 13. júla to však negarantuje. Konfederácia odborových zväzov má voči nej vážne výhrady. Zákon ako celok neodôvodnene a zásadným spôsobom zhoršuje pracovnoprávne postavenie zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch a významne znižuje ochranu zamestnanca voči zamestnávateľovi. Niektoré ustanovenia vyvolávajú odôvodnené pochybnosti, že sú protiústavné.

Podľa odborov bol schválený zákon vypracovaný bez hlbšej analýzy platnej právnej úpravy a  bez objektívneho posúdenia existujúcich podmienok zamestnávania. Z jednotlivých ustanovení zákonníka najmä v súvislosti s prijímaním či „zbavovaním sa“ zamestnanca, ale aj pri ochrane zdravia a niektorých nárokoch vyplýva, že prijatý pracovnoprávny kódex skôr obhajuje ciele a záujmy kapitálu a prenáša riziká podnikania na zamestnanca. Viaceré ustanovenia novely ZP sú v rozpore nielen s Ústavou SR, ale aj dohovormi a odporúčaniami MOP a európskymi smernicami.

Z pohľadu KOZ SR novela Zákonníka práce (zo dňa 13.7.2011) zásadne zhoršuje postavenie zamestnancov. Podľa názoru KOZ SR sú problematické najmä nasledovné ustanovenia :

· Náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru ( ZP § 79 ods. 2 ),

· Zvýšenie limitu týždenného pracovného času a možnosti práce nadčas pre vedúcich zamestnancov ( ZP § 97 odsek 1 ),

· Povinnosť odborovej organizácie preukázať, že najmenej 30% zamestnancov zamestnávateľa je odborovo organizovaných v odborovej organizácii ( ZP § 230 ods. 3 ),

· Dohoda so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom ( ZP § 233a )

K jednotlivým hore uvedeným problematickým ustanoveniam ZP uvádzam stručný text odzrkadľujúci názor KOZ SR :

Náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru ( § 79 ods. 2 )

Skracuje sa doba za ktorú by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy ( z  dvanásť na deväť mesiacov a u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov na šesť mesiacov ), v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Postoj KOZ SR :

KOZ SR zastáva názor, že v záujme zníženia prípadov protizákonného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, by sa nemala obmedzovať doba za ktorú by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy. Zamestnanec, ktorému bola protiprávne daná výpoveď je poškodený, a práve preto musí zamestnávateľ niesť zodpovednosť za nezákonnú výpoveď.

Zvýšenie limitu týždenného pracovného času a možnosti práce nadčas pre vedúcich zamestnancov ( § 97 odsek 1 )

„(10) Zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín. Vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúci zamestnanec, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, môže vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 550 hodín v kalendárnom roku, ak súhlasil s rozsahom pracovného času podľa § 85a ods. 1.“.

V § 85a odsek 1 znie :

„(1) Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu alebo o vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu alebo vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca podľa prvej vety vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 56 hodín.“.

Postoj KOZ SR :

KOZ SR je presvedčená, že ustanovenia v novele Zákonníka práce vytvárajú pre zamestnávateľov možnosť označiť alebo charakterizovať ako vedúceho zamestnanca kohokoľvek podľa potreby, umožňujú širokú interpretáciu a svojvoľný výklad toho, kto je vedúci zamestnanec. Zároveň sme toho názoru, že zvýšenie týždenného limitu pracovného času pre niektorých zamestnancov, ako aj rozširovanie možnosti nadčasovej práce je v rozpore s požiadavkami na zosúladenie pracovného a rodinného života a negatívne ovplyvňuje zamestnanosť. Niektoré ustanovenia vyvolávajú odôvodnené pochybnosti, že sú protiústavné.

Povinnosť odborovej organizácie preukázať, že najmenej 30% zamestnancov zamestnávateľa je odborovo organizovaných v tejto odborovej organizácii ( § 230 ods. 3 )

„(3) Odborová organizácia, ktorá začne pôsobiť u zamestnávateľa a chce u neho zastupovať všetkých zamestnancov, musí preukázať, že najmenej 30% zamestnancov zamestnávateľa je odborovo organizovaných v tejto odborovej organizácii, ak o to zamestnávateľ požiada do 30 dní odo dňa, kedy odborová organizácia písomne informovala zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia. Ak u zamestnávateľa pôsobia dve odborové organizácie alebo viac odborových organizácií, môžu podmienku podľa prvej vety preukázať aj spoločne.“.

Postoj KOZ SR :

KOZ SR považuje za protiústavnú povinnosť, ktorú zákon ukladá odborovej organizácii, aby preukázala, že najmenej 30% zamestnancov daného zamestnávateľa je odborovo organizovaných v odborovej organizácii. Základnou funkciou odborových organizácií je ochrana hospodárskych a sociálnych záujmov zamestnancov a ich zastupovanie vo vzťahoch k zamestnávateľovi. Schválené ustanovenie o povinnosti odborovej organizácie, aby preukázala, že najmenej 30% zamestnancov zamestnávateľa je odborovo organizovaných, je podľa názoru KOZ SR v rozpore s článkom 37 odsek 3 Ústavy SR, nakoľko ide o neodôvodnené obmedzenie činnosť odborových organizácií. Preukazovanie členstva v odboroch je v rozpore s povinnosťami týkajúcimi sa ochrany osobných údajov zamestnancov.

KOZ SR považuje ustanovenia za protiústavné nakoľko ide o neodôvodnené obmedzenie činnosti odborových organizácií, a vyslovuje pochybnosti o súlade ustanovenia s dohovorom MOP č. 87 a ďalšími príslušnými dohovormi MOP. Preukazovanie členstva v odboroch je v rozpore s povinnosťami týkajúcimi sa ochrany osobných údajov zamestnancov.

Dohoda so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom (§233a)

Nová úprava v § 233a umožňuje zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi uzatvoriť so zamestnávateľom dohodu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania v rozsahu ako je ich možné dohodnúť v kolektívnej zmluve.

Postoj KOZ SR :

KOZ SR poukazuje na skutočnosť, že zamestnanecká rada ani  zamestnanecký dôverník nemajú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky právnu subjektivitu. Je neodôvodnené, aby týmto orgánom Zákonník práce umožňoval uzatvoriť so zamestnávateľom dohodu, ktorá by upravila pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania v takom  rozsahu, ako je ich možné dohodnúť v kolektívnej zmluve a tým ich postavil na úroveň odborových organizácií, ktoré majú právnu subjektivitu.

KOZ SR sa obrátila v súvislosti so schválením novely ZP aj na úrad prezidenta Slovenskej republiky so žiadosťou, aby prezident nepodpísal zákon z 13. júla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a aby ho podľa článku 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Požiadali sme aj opozičných poslancov Národnej rady SR, aby sa v našom mene obrátili na Ústavný súd. A s nádejou a vierou pomoci pri riešení a na podniknutie krokov sa obraciame aj na Medzinárodnú organizáciu práce a na Európsku odborovú konfederáciu.

Okrem zmien vyplývajúcich z novely ZPV sa vláda SR snaží pripravovať ďalšie reformy. V nasledujúcom texte sa chceme vyjadriť k pokusu zaviesť superhrubú mzdu vzhľadom na proklamovaný zámer vlády SR a žiadame MOP aby preskúmala zlučiteľnosť tohto zámeru s medzinárodnými záväzkami SR vyplývajúcimi z členstva SR v MOP.

Vláda Slovenskej republiky v júni 2011 schválila Koncepciu daňovo-odvodovej reformy, v ktorej okrem iného navrhla presunutie časti povinného poistného na sociálne a zdravotné poistenie plateného doteraz zamestnávateľmi na zamestnancov. Keďže Koncepcia daňovo-odvodovej reformy bola schválená aj v Národnej rade SR, vláda na jej základe pripravila Návrh zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti, ktorý obsahuje návrh na zmenu ďalších 118 zákonov.

V súčasnosti existujú v Slovenskej republike tieto druhy povinného verejného poistenia : nemocenské poistenie, starobné dôchodkové poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a osobitne zdravotné poistenie ( z ktorého sa hradí zdravotná starostlivosť a lieky ). Poistné je rozdelené tak, že zamestnanec prispieva na všetky vyššie uvedené druhy poistenia spolu 13,4 % poistného z vymeriavacieho základu, ktorým je mzda zamestnanca. Zamestnávateľ prispieva tiež na všetky vyššie uvedené druhy sociálneho poistenia a k tomu platí úrazové poistenie a garančné poistenie (poistenie pre prípad insolventnosti zamestnávateľa ) vo výške 35,2 % vymeriavacieho základu, ktorým je mzda zamestnanca. Návrh nového zákona predpokladá zlúčenie nemocenského poistenia, starobného dôchodkového poistenia, invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti pod jednotným názvom „sociálne poistenie“ a poistné bude platiť iba zamestnanec, tak isto zdravotné poistenie si bude platiť iba zamestnanec. Súčasne sa zmení vymeriavací základ pre výpočet poistného, ktorým sa stane „superhrubá mzda zamestnanca“, t. zn. k hrubej mzde zamestnanca sa pripočíta poistné, ktoré doteraz platil zamestnávateľ koeficientom 1,344 ( hrubá mzda x 1,344 = superhrubá mzda ). Z takto vypočítanej „superhrubej mzdy“ bude iba zamestnanec platiť poistné na sociálne poistenie vo výške 19 % a na zdravotné poistenie vo výške 9 %. Zamestnávateľ bude platiť poistné iba na úrazové poistenie vo výške 0,6 % z vymeriavacieho základu, t. j. zo superhrubej mzdy. Ak Návrh zákona bude prijatý, od 1. 1. 2012 bude iba zamestnanec platiť poistné na sociálne a zdravotné poistenie vo výške 28 % z vymeriavacieho základu, ktorým je jeho „superhrubá mzda“. Napriek tomu, že vymeriavací základ pre výpočet poistného sa zvýši ( z hrubej mzdy na superhrubú mzdu ), znížené percento odvodov na 19 % ( v súčasnosti sa platí na všetky druhy verejného sociálneho a zdravotného poistenia 48,6 % z hrubej mzdy zamestnanca ) bude znamenať podstatne nižší odvod na zdravotné poistenie aj na sociálne poistenia.

Navrhnuté presunutie celého poistného zaťaženia (sociálneho aj zdravotného, okrem úrazového poistenia) iba na zamestnancov je, podľa názoru Konfederácie odborových zväzov SR, v rozpore s Článkom 71 Dohovoru MOP č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorú SR ratifikovalo, a podľa ktorého „Úhrn poistných príspevkov na ťarchu chránených zamestnancov nesmie prevyšovať 50 % celkových nákladov určených na ochranu zamestnancov, ich manželiek a detí.“

Podľa názoru Konfederácie odborových zväzov SR porušuje vláda SR aj ďalšiu časť ustanovenia Článku 71 Dohovoru MOP č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, podľa ktorej: „Členský štát preberá všeobecnú zodpovednosť za náležité zabezpečenie dávok podľa tohto Dohovoru a urobí všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa; .... potrebné zisťovania a výpočty z odboru poistnej matematiky týkajúce sa finančnej rovnováhy sa vykonávajú pravidelne a vždy pred každou zmenou dávok, poisťovacích príspevkov alebo daní, ktoré majú slúžiť na krytie sociálnych udalostí, ...“. K predloženému Návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov neboli predložené žiadne poistno-matematické prepočty ani iné podklady o zabezpečení financovania verejného sociálneho poistenia, napriek tomu, že sa týmto Návrhom zákona presúva platenie celého poistného na verejné sociálne a zdravotné poistenie na zamestnanca a menia sa sadzby poistného aj vymeriavacie základy a tým sa podstatným spôsobom menia aj príspevky a ďalšie podstatné náležitosti.

Podľa názoru Konfederácie odborových zväzov SR je navrhnuté presunutie poistných odvodovo na sociálne a zdravotné poistenie výlučne iba na zamestnanca v rozpore s ďalšími Dohovormi a Odporúčaniami MOP, napr. s Dohovorom č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach alebo Dohovorom č. 130 o liečebno-preventívnej starostlivosti a dávkach v chorobe.

Zdravotné poistenie a sociálne poistenie je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky službou vo verejnom záujme zameranou na uplatnenie ústavných ( sociálnych ) práv jednotlivca. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky štát je povinný zabezpečiť primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu a aj pri strate živiteľa ( Čl. 39 ods. 1 Ústavy SR ), ako aj práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia ( Čl. 40 Ústavy SR a Nález z 19. júna 1998. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1998, str. 141 – 142, PL.ÚS 13/97 ).

Konfederácia odborových zväzov SR žiada MOP, aby posúdila presun odvodovej povinnosti na sociálne a zdravotné poistenie výlučne na zamestnancov, v súvislosti s pochybnosťou KOZ SR o súlade takéhoto prístupu s legislatívou MOP a pokiaľ je to možné, nás MOP čím skôr informovala o stanovisku Medzinárodnej organizácie práce k vyššie uvedenej problematike.

S pozdravom

Miroslav GAZDÍK

prezident KOZ SR