NT

M. Litva: Prosím, aby si konečne všetci otvorili oči a netvárili sa, že sa ich to nedotýka

Superhrubá mzda je nebezpečenstvom pre väčšinu obyvateľstva

Slovensko zažíva politické zemetrasenie, ktoré má, či chceme alebo nie, dopad na celú spoločnosť. Pravic= ová vláda svojimi zámermi vážne atakovala sociá= ;lne istoty pracujúcich. Vláda síce padla, ale tak akosi po slovensky, nebezpečenstvá sú možno oddialené, ale nie zažehnané. Hlavným „strážcom“ v takýchto situáciách majú byť odbory, no odborová pôda na Slovensku je už dlhšie rozkolísaná. Aj o tom sa redakcia POLÍCIA rozprávala s predsedom Odborového zväzu polície v SR Miroslavom Litvom.

Pán predseda, = OZP v SR je jedným zo stabilizovaných členských zväzov Konfederácie odborových zväzov SR. V in= ých zväzoch je situácia oveľa dramatickejšia, čo otr= iasa podstatou existencie KOZ SR. V KOZ sú turbulencie, viacer&eacut= e; odborové zväzy majú rôzne predstavy o prioritách a&nbs= p;vo svojej práci volia na dosiahnutie svojich cieľov vlastné cesty. Chýba skutočná jednota. Tieto faktory viedli aj k zvolaniu mimoriadneho snemu KOZ SR, ktorý sa konal vo štvrtok 20. októbra. Ako vnímate súčasn&uacu= te; situáciu v odboroch zo širšieho pohľadu?

Situáciu v Konfederácii odborových zväzov v SR sledujeme veľmi pozorne, keďže sa aktívne zúčast= 28;ujeme na jeho činnosti. Mnoho ľudí kritizuje KOZ a teraz v&= #353;etci vedia, čo by konfederácia mala robiť. Položme si v= 53;ak otázku – čo to vlastne je KOZ? Je to dobrovoľn&eacut= e; združenie odborových zväzov. KOZ nemôže byť lepšia, než sú zväzy a naopak, nemala by byť horšia ako sú zväzy. Takže KOZ odzrkadľuje situáciu v odboroch. Dianie vo zväzoch zasa odrá= 82;a situáciu v členskej základni každého z týchto zväzov. Keď sa vrátime k podstate, normálne odbory fungujú odspodu hore. KOZ te= da musí realizovať priania a predstavy vedenia odborových zvä= zov, ktoré zasa musia rešpektovať nálady a predstavy členskej základne. Tak by to malo fungovať, pokiaľ sú v poriadku prirodzené korekčné mechanizmy. KOZ by mala koordinovať, zlaďovať činnosť, zjednocovať odbory pri presadzovaní záujmov zamestnancov voči vláde a zamestnávateľom. Celý tento mechanizmus však nefunguje tak, ako by mal.

Ročne teraz strácajú odbory na Slovensku okolo desať percent členskej základne. To je alarmujúce. Príčin = je objektívne viacero, ale podstata...

Namiesto prirodzeného samočistiaceho mechanizmu u nás funguj= e typicky slovenská vlastnosť – frflať, ale nič neurobiť, ohnem chrbát a len pozerám, no frflať neprestávam. Kto by však mal obhajovať záujmy zamestnancov? Existuje iná alternatíva, ako sú odbory? Čo keď nebudú, čo keď pri tomto tempe úby= tku členskej základne zaniknú? Kto bude obhajovať záujmy zamestnancov? Zamestnávatelia? Vláda? Asi sotva. Pritom všetci cítime, čo sa deje, vnímame, ako prudko rast= ie nerovnosť medzi ľuďmi. Vo svete, aj v krajinách vyspelej Európy to vrie. Sociálne protesty prerastajú do násilia, deje sa to aj v tzv. najvyspelejších demokraciách, nepokoje postihli Berlín, Rím, Brusel, Kodaň, Londýn... Ľudia vinia nenásytný kapitalizmus, banky, veľkokapitál. U nás je, zatiaľ a našťastie, relatívny sociálny po= koj, čo ale neznamená, že necítiť vážnu nespokojnosť. Slovák si asi ešte potrebuje užiť pocit nevoľníka, dôkladne precítiť to, ž= e nebude mať žiadnu ochranu a bude robiť len to, čo mu povie zamestnávateľ. Čo môže urobiť? Vydržať, zmieriť sa s pozíciou nevoľn&iacut= e;ka - alebo utiecť. Potom sa možno zobudí. Slovensko je príkladom takpovediac vzorového extrarýchleho rozvoja sociálnej nerovnosti. Niektorí ekonómovia už dávno hovoria, že sa zužuje špička extrém= ne bohatých ľudí, pribúda široká b&aacut= e;za veľmi chudobných. Nehovorím o tých, ktor&iac= ute; nepracujú, lebo nechcú, ale o tých, čo chcú, a nemajú príležitosť, alebo pracujú za neprimerane nízku mzdu.

Veľmi je u nás cítiť prepad strednej vrstvy, ktorá by mala v každej vyspelej spoločnosti tvoriť chrbtov&uacut= e; kosť. Učitelia, lekári, technická inteligencia, kvalifikovaní odborníci rôznych profesií, vedci.= .. Ale tento jav je viditeľný aj inde, v západný= ;ch krajinách.

To, že sa to deje aj inde, ešte neznamená, že je to správne. Je to nesprávne. Sú tu nasadené zl&eac= ute; princípy. Špecifikum Slovenska je v tom, že sa nesprávnym smerom rútime veľmi rýchlo, máme doslova supertempo, a pritom spôsob zbohatnutia jednotlivcov je = na Slovensku len hustá dlhoročná hmla. Dozrel čas hovoriť o týchto javoch veľmi otvorene. Chytáme kompótových zlodejov, a veľké ryby, ktor&eac= ute; vyciciavajú tento štát, stávajú sa naš= ;imi reprezentantmi, sú to naši tzv. živitelia, chlebodarco, celebrity, zlatá ozdoba Slovenska. Normálny slušný podnikateľ nezbohatne zo dňa na deň, vonku to väč&= #353;inou trvalo generácie. Osobne by som si prial, aby sme mali takéto tempo v rozvoji demokracie a sociálneho charakteru štátu. Trend je opačný.

Čo ďalej s našimi odbormi v rámci KOZ SR?

Dobrým signálom je, že o problémoch sa na sneme otvorene hovorilo. Otvorenou otázkou však zostáva, kedy sa prejde= do etapy zodpovedajúcich krokov v náprave stavu.

V tieni politického zemetrasenia ostal aj osud zákona, ktorý je pre budúcnosť Policajného zboru životne dôležitý. Je to pripravovaná novela zákona č. 328. Ostalo ticho?

Ani nie. V utorok 18. októbra sa skončilo vnútrorezortn= é pripomienkové konanie a po odstránení rozporov p&= ocirc;jde návrh novely do medzirezortného pripomienkového konani= a. Aj my, ako zástupcovia Odborového zväzu polície v SR, sme venovali prácam na návrhu novely maximá= lnu pozornosť. Novela v zásade nie je populárna, obsahu= je sprísnené podmienky na zotrvanie v Policajnom zbore, ale= ak si uvedomíme ekonomické, rozpočtové mantinely tej= to spoločnosti, z hľadiska udržateľnosti osobitného systému sociálneho zabezpečenia ju považujeme za nevyhnutnú. Pre nás je zachovanie systému absolútnou prioritou pre budúcnosť polície v SR.

Myslíte si, &#= 382;e terajší návrh novely zákona č. 328 je dobre nastavený? Nehrozí, že profesia policajta stratí atraktívnosť, nebudú sa zasa robiť nábory namiesto výberov?

Existencia PZ z hľadiska sociálneho zabezpečenia má svoje= mantinely. Keď trváme na osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, prvým mantinelom sú ekonomické možnosti. V podstate od roku 1998 prešiel PZ, jeho syst&eacu= te;m sociálneho zabezpečenia do režimu samofinancovania, ktorý je teraz opäť ohrozený, osobitný účet ide do mínusu. Mantinel je teda objem zdrojov, ktorý bude k dispozícii zo štátneho rozpočtu. A potom je tu otázka výdrže policajt= ov v službe. Novela síce môže mechanicky predĺžiť dobu zotrvania v zbore po vznik nároku, k tomu je však potrebné utvoriť podmienky, aby z&aacu= te;ujemci do zboru vstúpili, mali motiváciu v ňom zotrvať, aby to aj fyzicky, aj psychicky zvládli. A sme zn= ova pri utvorení funkčného modelu kariérneho postupu, ktorý by mal zabezpečiť kvalitným policajtom celoživotnú perspektívu. Ak nezačne fungovať kariérny postup, ostaneme pri starej praxi návratu ľudí z civilu, náboru z iných profesií – so všetkými sprievodnými negatívnymi javmi. Preto zdôrazňujem, ako je dôležité, aby ľudia s dobrými výsledkami mali v polícii perspektívu, aby políciu riadili ľudia, ktorí rozumejú robote a vedia ľuďom poradiť, dokážu správne rozhodovať, nie hulákať a zneužívať svoje právomoci nadriadeného.

Veríte ale, &#= 382;e 328-čka v budúcnosti nespôsobí zníženie atraktivity policajnej profesie?=

Ťažké je odhadnúť ďalší vývoj, najmä otázku „životnosti“ policajtov v dlhoročn= ej službe. Domnievam sa, že najdôležitejšie bude službu zbaviť stresov. Z veľkej časti ich toti&= 2; nespôsobuje samo - akokoľvek náročné prostred= ie - ale pracovné vzťahy a neschopní riadiaci pracovníci, ktorí vlastnú nespôsobilosť maskujú utváraním stresových situácií, nekultúrou, krikom a vyhrážkami namiesto kvalifikovaného riadenia. Teraz však musím spomenúť aj ďalší významný fakto= r, akokoľvek je v súčasnej atmosfére hospodárskej krízy nečasový – a to je potreba dotiahnuť systém odmeňovania policajtov v duc= hu načatej reformy, ktorá pre nedostatok peňazí dosiah= la maximálne po platovú triedu 4. Ak však forsírujeme kariérny postup, potom bude dotiahnutie reformy odmeňovania nevyhnutnosťou, aby ľudia mali záujem na kariérnom postupe - bez ohľadu na = to, aké vlády prídu.

Obľúben&a= acute; pesnička – na to teraz nie sú peniaze, veď každý pýta...

Stále si myslím, že spôsob, akým sa u nás míňajú verejné financie, má ďaleko od hospodárnosti. Peňazí je viac, ako si myslíme, le= n je potrebné prestať používať falošné heslá, koľko sa naleje trebárs do zdravotníctva, koľko do školstva, aké ušľachtilé ciele vládu vedú k týmto rozhodnutiam. Falošnos= 57; je v tom, že pod kepienkom týchto hesiel nám utekajú peniaze, množia sa akciové spoločnosti, pribúdajú nám papieroví odborníci, predstavenstvá spoločnosti, nominanti bez schopností. Ta= m sa strácajú peniaze, každý príde do koalície niečo si odšklbnúť. Bude to bolie#= 7;, ale raz to musí prestať, pretože tieto praktiky prerástli celú spoločnosť a stali sa normou, politické nominácie sú už všade. Nehovorím o politickej korupcii vo vzťahu k politikom, ale k riadiacim funkcionárom aj u nás, k funkcioná= ;rom, ktorí si vyberajú ľudí podľa vkusu svojich nadriadených a žijú v presvedčení, že pojem výberové konanie znamená, že si oni vybrali. V polícii sa tomu dá zabrániť jediným spôsobom – kariérnym postupom na podklade hodnotiaceho systému.

Dotkli ste sa hodnoti= aceho systému, ktorému sa bližšie venujeme v rozhovo= re s podpredsedom Mariánom Magdoškom. Predsa však – na jesennej rade predsedov si pán minister vypočul šesť požiadaviek, ktorými OZP v SR podmienil svoju ďal#= 3;iu spoluúčasť na kalibrovaní hodnotiaceho systé= mu. Aký je ich osud?

Pána ministra sme o prijatí týchto požiadaviek bezprostr= edne aj písomne informovali. Pri osobným stretnutiach s minis= trom sme boli opakovane ubezpečení, že vedenie polície sa s našimi požiadavkami stotožnilo. Rád by som pri tejto príležitosti podčiarkol, že my naozaj nie sme tí, čo riadia Policajný zbor, sme na to, aby sme bránili záujmy zamestnancov a v prípade problémov sa usilovali dosiahnuť nápravu. To je aj prípad hodnotiaceho systému, kde sme si dali podmienky. Mo= 82;no pri niektorých bude mať druhá strana iné predstav= y, ale potom znova musíme dosiahnuť nápravu. To je aj prípad odmien, nesprávne rozdelených hneď v štyroch krajoch z ôsmich.

Blíži sa = koniec roka a v otázke rozpočtu aj pre náš rezor= t je jasné len to, že nič jasné nie je.

Poznáme hrubé rysy, ako ich predostrela koaličná štvorka po spoločných rokovaniach. Z toho vyplynulo, že rezort vnútra by mal dostať oproti pôvodnej predstave ministerst= va financií o 43 miliónov eur viac. Ale nie je to nijak&aac= ute; výhra, pretože z tejto sumy zožerie takmer dve tretiny mínuska na osobitnom účte, ďalšie prostriedky sú určené na protipovodňové opatrenia. Takže výhľad hodnotím skôr tak, že nás čaká ďalší skromný rok. Náš rezort pritom rozporoval okolo 300 miliónov eur. Chc= em požiadať, aby sme sa všetci chovali s vedomím te= jto skutočnosti. Podľa niektorých predkladaných návrhov si to všetci ešte neuvedomili, stále s&uacu= te; tlaky na nárast počtu ľudí, mzdové prostried= ky, techniku... Nech sa títo riadiaci pracovníci zamyslia, ako by= sa mal správať zodpovedný manažér v č= ase krízy. Vzhľadom na politické zemetrasenie je tak či= tak otázka schválenia rozpočtu v tejto chvíli len veľkým otáznikom.

V októbro= vom čísle POLÍCIE venujeme veľkú pozornosť problému tzv. superhrubej mzdy, pretože málokto ver&iacu= te;, že by sa koalícia tohto megaprojektu len tak ľahko vzdala. Dosah myšlienok a cieľov, ktoré obsahuje, je totiž stále veľmi nebezpečný.

Veľmi oceňujem postoj premiérky, ktorá verejne oznámila, že na presadzovaní superhrubej mzdy táto garnitúra nebude ďalej pracovať a vysoko kvitujem aj dôvody, ktoré uviedla.

Mám pocit, = 82;e riziká, vyplývajúce zo zavedenia superhrubej mzdy (SHM= ), si mnoho našich ľudí plne neuvedomilo, hoci účasť na podpisovej akcii bola povzbudzujúca.<= /o:p>

Nemusím azda detailne opakovať, čo by zavedenie SHM spôsobilo. Prudký pokles zdrojov pre sociálnu a zdravotné poisťovne, znižovanie dôchodkov, tlak na zdravotné pripoistenie, zdanenie odvodov... V porovnaní s nedomyslen= ou tzv. reformou, ktorú vláda presadzovala v roku 2004, ide pritom o prudký obrat na solidárny systém, ktorý by v tejto podobe spôsobil len to, že aj poberatelia dôchodkov by boli postupne odkázaní na dávky v sociálnej núdzi a tí, čo poctivo prispievali do systému, by boli znevýhodnení. = My sme od začiatku ostro vystúpili proti filozofii SHM, pretož= ;e sa bytostne dotýka nielen všetkých našich zamestnan= cov, ale drvivej väčšiny obyvateľov tohto štátu. Veď aj príslušníci PZ majú svoje rodiny, s&u= acute;rodencov, rodičov, starých rodičov. Dopad na občianskych zamest= nancov by bol ešte horší. Návrh zákona v sebe obsahoval nepochopiteľné kroky – ak hovoríme o tom, že systém sociálneho zabezpečenia trpí nedostatkom zdrojov, ako im môžem ešte viac ako ďalšiu pätinu prostriedkov zobrať? Občania by si m= ali naplno uvedomiť, čo to vlastne pán minister Mihál pripravoval, pre koho to robil. Stanoviť bohatým odvodový strop je ďalšia nehoráznosť, ktorou prenáš= ;al podstatu bremena na tých sociálne najslabších. Celý daňový systém sa projektoval tak, aby zvýhodnil bohatých. Malý príklad z diskusného fóra: ak by mal u nás niekto vysoký plat 4-tisíc eur brutto, v čistom by mu podľa ministra Mihála vyšlo 3018 eur. V Rakúsk= u je to však z rovnakej sumy 2 371 eur. Vnímame ten rozdie= l? Hovorím o tom preto, že je tu vážna obava: pok= ojne sa môže stať, že projekt SHM s nejakými kozmetickými zmenami opätovne dorazí do parlamentu, ak l= en nenarazí na oveľa dôraznejší koordinovan&yacu= te; odpor občanov, ako tomu bolo doteraz. Burcujem teda aj našich zamestnancov k ostražitosti, prosím, aby si konečne všetci otvorili oči a netvárili sa, že sa ich to nedotýka. Dotýka sa všetkých.

Pán predseda, naostatok ešte jedna bolestná téma – odchody policajtov do civilu. Zdá sa, že oproti dlhodobejšiemu priemeru ich aj tohto roku - po vlaňajšom rekordnom – znova odíde viac. Je to veľká škoda pre celý rezor= t.

Je. Náš pohľad je však striktne taký, že z Policajného zboru možno na vlastnú žiados= 57; odísť len raz. Budeme ďalej brániť turistike t= ohto druhu. Napríklad mám na stole žiadosť ženy, ktorá odišla od zboru dobrovoľne ku koncu februára a už sa pýta späť. O čom to je? Mnohí ľudia akoby nerozmýšľali, keď si podávajú žiadosti. Urobili sme maximum, aby sme tý= ;mto neuváženostiam zabránili, žiaľ, naše úsilie stále nie je korunované efektom, aký by = sme čakali. Isto, v Policajnom zbore je stále množstvo neduhov, ktoré aj slušným poctivým policajtom dokážu strpčiť život tak, že sa napokon rozhodnú odísť. Prečo by však mali odchádzať oni? Treba dosiahnuť, aby odišli tí, čo nevedia riadiť a zneužívajú aj paragraf 35, ods. 2, s ktorým sa nikdy nezmierime. Myslím si, že= za veľkou časťou nežiaducich odchodov je práve nízka kultúra riadiacej práce. Z funkcií b= olo odvolaných dosť ľudí, ktorí zodpovedne vykonávali svoju prácu. Tým, čo to robili, prajem iba jedno – aby to zažili na vlastnej koži, aby vedeli, aké to je...
Zhováral sa Peter Ondera